Test Kawasaki Ninja ZX-6R - Posledný R6 konkurent

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am und aktualisiert am

S Ninja ZX-6R ponúka Kawasaki jedného z posledných 600 ccm super športovcov. Je to priamy konkurent Yamahy YZF-6R, ale jazdí úplne inak. Zrazia sa dva svety. V konečnom dôsledku je to opäť otázka vkusu – a otázka fyzickej kondície.

Kawasaki bietet mit der Ninja ZX-6R eine der letzten 600er-Supersportlerinnen an. Sie ist eine direkte Konkurrentin zur Yamaha YZF-6R, fährt sich aber komplett anders. Zwei Welten prallen aufeinander. Am Ende ist es mal wieder eine Geschmacksfrage - und eine Frage der körperlichen Verfassung.
S Ninja ZX-6R ponúka Kawasaki jedného z posledných 600 ccm super športovcov. Je to priamy konkurent Yamahy YZF-6R, ale jazdí úplne inak. Zrazia sa dva svety. V konečnom dôsledku je to opäť otázka vkusu – a otázka fyzickej kondície.

Test Kawasaki Ninja ZX-6R - Posledný R6 konkurent

© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann
© Erich Reismann

ergonómia

Som z Ducati Hypermotard 950  Prešiel som na Kawasaki Ninja ZX-6R. Bože, to je nepríjemné. Nie, to nie je pravda, ale je to skutočná super športovkyňa, čo znamená: vysoký sed (830 milimetrov), hlboké pahýly, mierne vystreté sedenie. Nie, nesedíte ako povestná opica pri brúsnom kameni, ale ste orientovaní na predné koleso a máte veľkú váhu na zápästiach. Pozrite sa do spätných zrkadiel. Pozri, môžeš v nich vidieť viac ako len vlastné lakte. Pohľad zozadu je dobrý. Sedlo je pohodlné, nádrž nie je ultra úzka ako na mnohých dvojvalcoch, no ani zbytočne nerozťahuje stehná. Opierky nôh sú umiestnené pomerne vysoko a mierne dozadu, čo je pre danú triedu typické. Pre mňa mohli byť trochu viac vzadu, aby som sa mohol viac podoprieť pri zrýchľovaní. Napriek tomu si poloha v sede vyžaduje pevné brušné a chrbtové svaly a tuk v oblasti ramien a predlaktí. Ochrana pred vetrom je priemerná, čelné sklo je skôr ploché. Pri diaľničných rýchlostiach sa pod hrudníkom vodiča vytvára vzduchový vankúš, ktorý príjemne uberá na zápästiach. Neexistuje nič také ako úzka zákruta a vyžaduje sa fyzická zdatnosť vodiča. Nádrž pojme 17 litrov, no palivomer je spoľahlivý len čiastočne. S plnou nádržou a pripravenou na jazdu váži Kawasaki Ninja ZX-6R podľa továrenských špecifikácií 196 kilogramov. Pri nehybnom stave sa cíti ľahšie. Rýchlomer a prístroje sú pomerne jednoduché. Pekné: analógový tachometer. V súčasnosti je to medzi super športovcami takmer vzácnosť. 

Manipulácia

Nechcem uraziť inžinierov Kawasaki, ale Ninja ZX-6R nie je žiadny manipulačný zázrak. V priamom porovnaní s Yamahou R6 je potrebný výrazne väčší tlak na riadidlá, aby sa Kawasaki dostala do zákruty. Na úzkych kurzoch tiež odporúčame použiť tlak na stehná na umiestnenie Ninju. Nechápte to zle: Ninja radu 6 nie je pokojný ani ťažkopádny, ale prvý impulz k otočeniu si vyžaduje dominantnú a silnú ruku. Potom, keď je naklonený, je oveľa jednoduchšie ho nasmerovať. A práve táto charakteristika ovládania je neskôr badateľná z hľadiska stability: po zložení leží Ninja v naklonenej polohe a je mimoriadne stabilný. V rýchlych, dlhých zákrutách si cestu cez asfaltový pás doslova presekáte. Zákruty pod 70 km/h nie sú ich preferovanou oblasťou; sú príliš namáhavé na to, aby boli z dlhodobého hľadiska rýchle. Ale keď sa veci zrýchlia, Ninja si neustále dopĺňa svoje metre a čas. Veľmi mi to pripomína Suzuki GSX-R 1000. Zdá sa mi, že oba modely obetovali obratnosť, aby získali neskutočnú stabilitu. V tomto smere si tí, ktorí sa rozhodujú medzi Kawasaki Ninja ZX-6R a Yamahou R6, jednoducho musia položiť otázku: Ak mám rád manévrovateľnosť a obratnosť, potom je na tom lepšie tábor Yamaha. Ak mám rád rýchle zákruty a vysokú stabilitu v zákrutách, ktorá je bežne dostupná len pri modeloch Ducati SBK, tak som na tom radšej s Kawasaki. Vyskytol sa však nedostatok v ovládateľnosti ako na uhlovej testovacej pretekárskej dráhe, tak aj na poľnej ceste. Vo veľmi vysokom uhle začne predná časť pumpovať. Bohužiaľ sa mi nepodarilo odfiltrovať, či pumpovanie pochádza z vidlice, pneumatiky alebo celého predku. Pocitovo je to porovnateľné, ako keď predná pneumatika dosiahne svoj limit pri vysokom brzdnom zaťažení, ale v naklonenej polohe, kde je citeľne dostatok rezerv priľnavosti. Celkovo si jazdec až do tohto bodu užíva vysoký stupeň stability, ale potom sa pri posledných niekoľkých stupňoch náklonu cíti trochu v tme. Či už podvozok, podvozok alebo pneumatiky dosahujú svoje limity, poriadne necítiť. Boli to práve tieto jazdné vlastnosti – spojené s vysokou silou riadenia –, ktoré mi neumožnili jazdiť v sedle Ninja obzvlášť rýchlo. Nejako som si nedokázal vybudovať dôverný vzťah k prednému kolesu, aj keď som veril pneumatikám (Bridgestone S22) a vysokej úrovni stability. Na Yamahe R6 bol však pocit z predného kolesa taký krištáľovo čistý, že som sa na testovacej dráhe doslova zbláznil. 

Motor/prevodovka

Presne vzaté, Kawasaki tak trochu podvádza so ZX-6R, tak ako to robia dlhé roky, pretože má 636 kubických metrov a nie je teda klasickou R4-600. Myšlienka zvýšenia zdvihového objemu: väčší boom v strede, t. j. krajšia jazda na poľnej ceste. Podľa továrenských špecifikácií Ninja dodáva 136 koní – s maximálnym výkonom Ram Air – a 130 koní bez efektu Ram Air. Krútiaci moment je udávaný ako 70,8 Newtonmetra. To je celkom veľkorysé pre superšportovcov s objemom 600 cm3. Nárast krútiaceho momentu som však na vidieckych cestách – v priamom porovnaní s R6 – nepocítil. Dokonca sa mi to zdalo naopak: do okolo 7000 otáčok ZX-6R a R6 veľa nenarobia. Kawasaki v tomto nemilosrdne vyžehlí Yamahu. Navyše, Kawasaki – v sériovej výbave – hrá vo vlastnej lige. Potom prichádza boom, ktorý R6 napriek vyššej rýchlosti jednoducho nemá. Na druhej strane, Ninja umožňuje citeľné zmeny záťaže v nízkych otáčkach a nie vždy drží plynule. To vás môže prinútiť zaujať štvorcovú čiaru vo vlásenkových zákrutách alebo pri odbočovaní v meste. Po prekonaní prvých 4000 otáčok beží radový štvorvalec pekne a hladko s agresívnym hlukom nasávania. Voliteľný karbónový tlmič Akrapovic je fajn, no po zvukovej stránke nerobí taký rozdiel ako airbox pod nádržou. Ale šetrí to váhu. Spotreba bola prekvapivo vysoká: v priemere bola 7,3 litra vrátane kľukatých pretekárskych okruhov, koliesok, prejazdov na plný plyn a prechádzky po poľnej ceste. Šetrný je iný. V tomto smere by ste si mali naplánovať návštevu čerpacej stanice každých 240 kilometrov, keďže palivomer – ako už bolo spomenuté – ukazuje variabilný zostávajúci dojazd. Na Ninja sa quickshifter používa iba na radenie vyššie. Funguje dobre a nenápadne. Blipper funkcia - bezspojkové podraďovanie - by tiež bola pekná, najmä keď Kawasaki má technológiu na poličke, ale dobre, niečo sa musí nejako zachrániť.

Podvozok

Keď som vrátil Ninja radu 6 importérovi, bol som prekvapený: „Podvozok je určite príliš mäkký na cestu,“ povedali. Oči som mal doširoka otvorené, pretože som zistil, že podvozok (vidlica a tlmič) je dosť tesný. Ale dobre, všetko v poriadku. Vpredu je plne nastaviteľná 41 mm USD vidlica - typická pre túto triedu vozidiel. A podľa môjho názoru: nastavenie je ostré. Vzadu je použitý sklopný tlmič s vyrovnávacou nádržkou a tiež plná nastaviteľnosť. Zadná časť tiež pôsobí sviežo. Najmä v nižších rýchlostiach mám pocit, že podvozok je trochu pretlmený. Až pri rýchlejšom tempe, keď prudšie zabrzdíte, zrýchlite a jednoducho vytvoríte väčší tlak v podvozku, začne Ninja fungovať harmonicky. Len nemá rada pomalé tempo. Ak stlačíte, podvozok už nepôsobí ako kostnatý, ale skôr plný a presný. V spojení s vysokou stabilitou sa potom dokáže previezť na pomerne nekvalitných cestách aj pri vysokej rýchlosti, pretože podvozok zrazu funguje. Takže máte na výber medzi priesmykom s množstvom asfaltových hrán: buď ho prejdite pokojným tempom a pocítite každú hranu vo svojich medzistavcových platničkách a zápästiach, alebo porazte svojho vnútorného bastarda a dajte si dostatok materiálu, aby ste nerovnosti prekonali vyváženým spôsobom. 

Brzdy

Brzdiť 600 ccm samo o sebe nie je veľké umenie. Brzdový systém Nissin na ZX-6R je ale vyladený výborne. Bod tlaku je presný, aj keď v testovacom modeli sa v brzdovom potrubí objavila malá vzduchová bublina, pretože bolo viditeľné minimálne slabnutie. Dráha páky je svieža a prvé zahryznutie je športové. Ak zvýšite tlak páky len jedným prstom, druhý záber je super športový a Ninja spomalí transparentne a prudko. Vďaka ich stabilnej konštrukcii možno brzdnú silu ľahko aplikovať na vozovku. ABS zaberá neskoro a jemne. Brzdenie pred zákrutami je možné a v Ninjovi len ťažko spôsobí nejaký nepokoj. Inými slovami: horná brzda. Dva 310 mm kotúče to majú s takmer 200 kg vážiacou Ninjou ľahké. Zadná brzda bola neuveriteľne pevná. Nič iné ma k tomu nenapadá. 

Všimol som si

Koľko sily potrebuje ninja na zmenu smeru pri nízkych rýchlostiach. Agile je iná. Ako silno motor tlačí na vrch. Skvelé brzdy. Ostrý vzhľad, skvelý zvuk z airboxu – naozaj šmrncovný. Dobré spätné zrkadlá. 

Nepodarilo sa

Displej už trochu vyšiel z módy, palivomer je na danú triedu príliš nepresný. Spotreba je prekvapivo vysoká a na reakcie na zmenu záťaže si treba zvyknúť, najmä pri prvom prevodovom stupni. 

 

Výsledok testu Kawasaki Ninja ZX-6R od p.bednara

 

Viac informácií o Kawasaki Ninja ZX-6R

S láskavou podporou od  SPOLU Rakúsko

Viac akčných fotografií z testovacích jázd nájdete na Instagrame:  apex_moto_at

Alebo nás sledujte na Facebooku:  Apex Moto