Ukrajinská vojna roky zaťažovala rakúsku ekonomiku

Ukrajinská vojna roky zaťažovala rakúsku ekonomiku

Rakúsky inštitút pre ekonomický výskum (Wifo) počíta s rastom HDP o 3,9 percenta na rok 2022. Táto hodnota bola predpovedaná už v jarnej prognóze z konca marca a je o jeden percentuálny bod nižšia ako prognóza, ktorú ekonomickí výskumníci predpovedali na jeseň predchádzajúceho roka. A do roku 2026 dôjde k poklesu len na 1,4 percenta. 

Teraz prezentovaná strednodobá prognóza ukazuje, že dopady ukrajinskej krízy budú ešte dlhšie zaťažovať rakúsku ekonomiku. Vojna, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, utlmí hospodársky rast v Rakúsku až do polovice desaťročia.

Od roku 2022 do roku 2026 sa rast HDP spomalí v priemere o pol percentuálneho bodu. Namiesto 2,6 percenta ročne, ako sa predpokladalo v novembri, sa teraz zdá realistický len 2,1 percentný ročný reálny rast. A to po tom, čo predchádzajúce roky boli slabé kvôli Corone a v skutočnosti by sa očakávalo oživenie, t. j. silné oživenie.

Teraz bude výrazne slabší: Aktuálna strednodobá prognóza uvádza: „Na základe medzinárodného vývoja sa rast HDP do roku 2026 oslabí na strednodobý trendový rast okolo 1½ % (Ø 2022/2026 +2,1 % p.a., Ø 2010/2019 +1,5 % p.a.).“

Napriek tomuto „výraznému oslabeniu“ spôsobuje rastúci nedostatok pracovnej sily vyvolaný demografickými zmenami v prognózovanom období citeľný pokles nezamestnanosti: Podľa prognózy Wifo dosiahne miera nezamestnanosti predkrízovú úroveň už v roku 2022 a v roku 2026 sa očakáva 6 %.

Omikrónová vlna v Číne a predovšetkým vojna na Ukrajine sa zintenzívňujú a predlžujú silný nárast cien, ktorý je na medzinárodných trhoch pozorovaný už od roku 2021. Je to spôsobené najmä prudko rastúcimi cenami energií, surovín a medziproduktov, ako aj výrazným zvýšením nákladov na dopravu v dôsledku kapacitných obmedzení az toho vyplývajúcich oneskorení dodávok. Podľa expertov Wifo vzrastú spotrebiteľské ceny v Rakúsku v roku 2022 o takmer 6 % a v roku 2023 o 3,25 %. Miera inflácie však bude v strednodobom horizonte pravdepodobne aspoň o ¼ percentuálneho bodu nad 2 % cieľom ECB.

Hoci sa v tomto roku vynaložia dodatočné výdavky na zmiernenie straty kúpnej sily v dôsledku vysokej inflácie a na zabezpečenie dodávok pre utečencov z Ukrajiny, prognóza pomeru deficitu na rok 2022 zostáva nezmenená na úrovni 2,4 % nominálneho HDP v porovnaní so strednodobým hodnotením z októbra 2021 (vrátane daňovej reformy). "Je to spôsobené nárastom príjmov súvisiacim s infláciou," uvádza sa v prognóze. Do roku 2026 sa očakáva pokles pomeru rozpočtového deficitu na 0,4 % HDP.