Riziká a príležitosti zmeny

Riziká a príležitosti zmeny

Pozvanie na Oberbank Donau-Forum prijalo 100 záujemcov. Manažér automobilového klastra Florian Danmayr predstavil rečníkov. Všetky prednášky boli o tom, aké technológie možno použiť na zvládnutie transformácie smerom k ekologickej, klimaticky neutrálnej mobilite. Anna Grimm z Fraunhoferovho inštitútu pre výskum systémov a inovácií ISI v Karlsruhe svojimi štúdiami, štatistikami a prognózami ukázala: Neexistuje jediné riešenie. "Koniec spaľovacieho motora nie je pre európsky automobilový priemysel konkurenčnou nevýhodou, ale skôr logickým dôsledkom rozhodnutia, ktoré už automobilky urobili. Faktom je, že OEM sa už vo svojich stratégiách zaviazali k batériovo-elektrickým pohonom."

V diskusii bol zdôraznený sociálny aspekt. Elektromobily sú v súčasnosti stále drahé a pre sociálne slabších ľudí nedostupné. Existuje riziko, že pred vyradením spaľovacieho motora sa nakúpi veľké množstvo benzínových a naftových vozidiel skôr, ako prestanú existovať. Anna Grimm je presvedčená: "S novými technológiami výrobcovia automobilov vždy vstupovali do vyššej triedy, pretože náklady na vývoj sa musia amortizovať. Do roku 2035 budú výrobcovia áut ponúkať viac menších a cenovo dostupných modelov." Súhlasil s tým aj Jürgen Rechberger, zodpovedný za vodíkovú divíziu v AVL List GmbH. Upozorňuje však: "Spotreba elektriny sa do roku 2050 takmer zdvojnásobí, ak dekarbonizujeme všetky sektory. V Rakúsku nebudeme môcť vyrábať dostatok obnoviteľnej energie, a preto budeme naďalej závislí od dovozu." Jeho víziou je, aby priemysel prešiel na zelený vodík. To je užitočné aj pri preprave tovaru ako paliva pre lietadlá, lode a ťažké nákladné autá, ktoré cestujú na veľké vzdialenosti. Rechberger vidí malý potenciál v súkromnej doprave, pretože náklady na vodík sú príliš vysoké. Problémom je aj otázka distribúcie: „Vodík budeme musieť prepravovať po súši pomocou potrubí, rovnako ako zemný plyn a ropu.“

Franz Winkler z HyCentA Research GmbH, vodíkového výskumného centra na Technickej univerzite v Grazi, tiež požiadal o vodík. Informoval o pilotných projektoch s autobusmi na vodík a palivové články vo Villachu a Grazi, ktoré sú už v skúšobnej prevádzke. Pre Winklera je to technológia budúcnosti, ktorá môže zastaviť klimatické zmeny: "Nezáleží na tom, kde vodík použijeme, hlavné je, že neprodukujeme žiadne CO2!" Uviedol tiež, že batériové elektrické vozidlá majú počas celého životného cyklu horšiu bilanciu CO2 ako vozidlá s pohonom na palivové články: „Štúdia Fraunhoferovho inštitútu tiež dokázala, že batériová elektrická doprava nám nepomôže s ochranou klímy.“ Záver Winklera: "Je to ako prvá pomoc: jediná chyba, ktorú môžete urobiť, je nerobiť nič!" Rakúsko má to šťastie, že môže skladovať vodík v prázdnych zásobníkoch zemného plynu. Prvý veľký zásobník vodíka v Rakúsku bude otvorený 27. apríla v Gampern v okrese Vöcklabruck. Takéto veľkokapacitné skladovacie systémy sú potrebné na uskladnenie prebytočnej obnoviteľnej energie vyrobenej v lete na zimu.

Kovy a minerály majú tiež ústredný význam pre mobilitu. Väčšina z nich sú kritické suroviny. „Táto situácia v oblasti surovín prináša dynamiku do vývoja batérií,“ povedal Martin Beermann z Joanneum Research. Do roku 2030 sa na celom svete očakáva 30 miliónov elektromobilov. Beermann preto objasnil, ktoré suroviny sa stávajú vzácnymi a ktoré by mohli pokryť dopyt: „Krátkodobé riziko dodávok niklu bude do roku 2030. EÚ preto musí vyvinúť nové zdroje.“ V posledných rokoch sa ťažba posunula vpred v juhovýchodnej Ázii, najmä v Indonézii. Doprava a výroba elektriny z uhoľných elektrární však zvyšujú emisie skleníkových plynov. Kobalt bude tiež vzácny, hoci moderné batérie už vo výrobe kobaltom šetria. "V krátkodobom horizonte by sme mohli čeliť veľkému problému s lítiom," varoval Beermann. Najväčšie ložiská sú v Čile a Austrálii. Stále je k dispozícii málo informácií o fosfátoch, ale celkovo sú dostupné vyššie množstvá. „Pokiaľ ide o grafit, môžeme sa spoľahnúť na veľké zdroje, v prípade potreby sa dá vyrobiť aj synteticky, hoci je to možné len s veľkým množstvom energie,“ povedal výskumník. Dôležitá je aj recyklácia batérií. "Ešte nie sme tam, kde by sme mali byť. Jednotlivé závody v Európe už problém riešia. Čoskoro príde novela s pevnými množstvami recyklátu v EÚ." Beermann súčasnú diskusiu o e-palivách víta: "Rozširuje tému ochrany klímy. Prioritou e-palív by však mali byť sektory, ktoré nie sú stopercentne elektrifikovateľné."

Na záver Philipp Freischlag, učiteľ na HTL Steyr, predstavil spolu so študentmi prácu na projekte, ktorý bol realizovaný spolu s automobilovým klastrom. Išlo o potreby mobility „ďalšej generácie“. 91 percent opýtaných patrí ku generácii Z, teda k tým, ktorí sa narodili v rokoch 1995 až 2009. Väčšina opýtaných je vo veku 15 až 19 rokov, dve tretiny žijú na vidieku. Výsledky prieskumu sú trochu prekvapujúce. Hoci dve tretiny opýtaných chcú byť mobilné ekologicky a klimaticky neutrálne, 56 percent chce pokračovať v jazde autom. Väčšina tvrdí, že v budúcnosti chcú naďalej jazdiť na benzínových alebo naftových vozidlách. Vodíkové a batériovo-elektrické vozidlá nasledujú s odstupom na druhom a treťom mieste. Jasná väčšina by chcela využiť verejnú dopravu, ak by bola ponuka lepšia.