Prosím, podpíšte sa teraz!

Prosím, podpíšte sa teraz!

Pán Lustig, čo vás motivovalo iniciovať referendum o automobile?

Gerhard Lustig: Samozrejme, vlastná skúsenosť: V automobilovom priemysle sa pohybujem desiatky rokov a veľa jazdím aj na vlastnom aute. Predovšetkým však vidím, čo prežívajú ľudia okolo mňa, ako stále viac a viac nariekajú, lebo vlastné auto si už takmer nemôžu dovoliť, hoci ho pravidelne potrebujú.

Naozaj to dnes v časoch klimatických lístkov a čoraz väčšieho rozmachu verejnej dopravy nejde bez vlastnej sady kolies?

Spýtajte sa dochádzky, ktorá musí denne najazdiť desiatky kilometrov a musela by prejsť niekoľko kilometrov pešo, len aby sa dostala na prvú zastávku autobusu. Alebo sa aspoň spoľahnite na kombináciu Park & ​​Ride. Alebo rodiny s deťmi či krehkí ľudia v domácnosti. Alebo zájdite cez víkend do nákupných centier a nakúpte zásoby pre niekoľkočlennú rodinu, zaobstarajte si nábytok a iné veci do domácnosti. Bez auta to nejde. A nakoniec, ľudia chcú cez víkend alebo na dovolenku malý výlet a chcú byť pripravení na všetko.

Čo presne žiadaš? V texte referenda je niečo o príliš vysokých daniach a clách. Je to naozaj také zlé?

Žiaľ, áno. Rakúsko je na druhom mieste medzi najdrahšími krajinami, čo sa týka daní a ciel na vlastné auto. Na daniach a clách za auto ročne zaplatíme v priemere 2 678 eur; len Belgicko je ešte drahšie 3 187 eur. Napríklad susedné Nemecko zinkasuje za vozidlo 1 963 eur, zatiaľ čo posledné Španielsko len 1 068 eur.

Ktoré daňové skrutky je potrebné otočiť?

No chce to rovnováhu. V súčasnosti máme tri spotrebné dane: NoVA bola v skutočnosti kedysi takzvanou luxusnou daňou, ktorá bola inak všade zrušená, len nie pre autá: tu bola rozložená podľa spotreby ako „štandardná spotrebná daň“ navyše k environmentálnej registračnej dani pre každé nové auto. K tomu sa pridáva daň z minerálnych olejov, ktorá predražuje každý najazdený kilometer a teraz tu máme aj novú cenu CO2. To je proste priveľa.

A čo z toho musí ísť?

Nechcem prejudikovať zákonodarný zbor. Musí to však byť vyváženejšie a základom je, že záťaž sa musí znížiť o 25 percent. Tým by sme sa dostali na úroveň Nemecka a ušetrili by sme každému majiteľovi vozidla okolo 700 eur ročne. To je veľa peňazí, najmä pre ľudí s nižším príjmom alebo osobitným zaťažením!

Takže daňová úľava 25 percent, čo ešte žiadate?

Radi by sme videli bonus na opravy pre automobilový priemysel podľa modelu pre elektrické spotrebiče. Tam sa za prvý rok od nadobudnutia účinnosti použilo pol milióna krát. Prečo by to nemalo fungovať aj pri autách? Len preto, že priemysel už teraz vynakladá veľké úsilie na údržbu vozidiel, nemôže byť za to potrestaný. A samozrejme môžete podporovať najmä opatrenia, ktoré podporujú bezpečnosť premávky alebo znižujú spotrebu a emisie znečisťujúcich látok. Predajcovia a dielne by tiež mohli naliehavo potrebovať takýto dodatočný stimul.

Čo je ešte na zozname želaní?

Nevnímam to ako jednostranné želanie, ale skôr ako návrh rozumne diskutovať, ako sa to teraz deje pri téme spaľovacích motorov. Je nesprávnym prístupom hneď na začiatku vylúčiť technológiu ako budúce riešenie, v ktorom výskumníci – mimochodom mnohí pochádzajú z Rakúska – dosiahli obrovský vývojový pokrok, takže dnešné auto vypúšťa len zlomok emisií ako pred 15 alebo 20 rokmi. A ak sa teraz bavíme o roku 2035, ešte veľa bude možné, ak už dobre prebádaná fungujúca technológia nebude svojvoľne vyhlásená za mŕtvu, teda vypnutá. Bol by som rád aj za rozumné hospodárenie s parkovacími miestami, najmä v mestských častiach.

Ale to je vec komunity...

A to je práve ten problém. Každá obec a takmer každé okresné zastupiteľstvo myslí len na svoj prospech. Vidíme, čo sa teraz deje s rozširovaním parkoviska vo Viedni: Teraz sú niektoré ulice na hranici Viedne prázdne, ale problém sa presúva do Dolného Rakúska. A už pojem správa parkovacích miest ukazuje, že niečo nie je v poriadku, že parkovacie miesto je vnímané predovšetkým ako zdroj príjmov. Ale to tak nemôže a nesmie byť; pre rozumný návrh parkovacích miest je potrebný rámec, hlavný plán. Viedeň má obrovský prílev ľudí a nemožno očakávať, že sa dnes každý zaobíde úplne bez auta. Keď čítam v médiách, že niektorí politici už nevnímajú stratu parkovacích miest ako možno nevyhnutný vedľajší efekt – povedal by som vedľajšie škody – pri vytváraní zelených plôch, cyklotrás a chodníkov, ale skôr ako cieľ, tak niečo nie je v poriadku.

Čo by mal teraz parlament urobiť?

Nechcem vysvetľovať poslancom a vláde ich úlohu, ale celá administratíva by mala nájsť najlepšie riešenia pre krajinu a obyvateľstvo. To je dôvod, prečo existuje koordinácia medzi federálnymi, štátnymi a miestnymi vládami. A práve tu treba začať a integrovať dopravné plánovanie do hlavného plánu, ktorý sa potom musí prepracovať – a ktorý sa po dlhých úradných procedúrach a s tým spojených právnych uznesení nedá ľubovoľne meniť ideologicky motivovanou ministerskou svojvôľou (napr. diaľnice, najmä viedenská mestská ulica). Chcel by som iniciovať túto rozpravu v Parlamente.

Aký je harmonogram?

Teraz sme v prvej fáze, zbierame požadovaných 8 400 vyhlásení o podpore. Tu by sme však chceli urobiť väčšie kroky: Potom potrebujeme žiadosť o schválenie referenda a lehotu vyčlenenú ministerstvom vnútra na oficiálne referendum s cieľom dosiahnuť 100 000 podpisov na prerokovanie v parlamente – samozrejme, že chceme a očakávame oveľa viac.

Ako sa môžem podpísať?

Sú dva spôsoby: online pomocou digitálneho podpisu alebo osobne na obecnom úrade. Podpis sa robí online cez stránku ministerstva vnútra, potrebujete však digitálny podpis. Ale môžete zájsť aj na najbližší obecný úrad alebo v prípade magistrátov na najbližší okresný úrad a podpísať sa tam. Dôležité vedieť: Nemusí to byť vaša domovská komunita. Najbližšia kancelária za rohom od práce funguje rovnako. A pytaj sa tam prosim na to autoreferendum, kamarati mi uz povedali, ze este nie vsetci zamestnanci tam o tom vedia. Podpíšte sa preto teraz, na ktoromkoľvek obecnom úrade alebo online na www.autovolksbegehren.at