Bojujeme za náš systém uhoriek

Bojujeme za náš systém uhoriek

AUTOMOTIVE.AT: Pán Puntinger, váš tradičný autobazár v Leobene zastupuje značky Fiat, Fiat Professional a Mitsubishi. Dotýka sa vás teda aj zavedenie agentúrneho systému v skupine Stellantis – ako to riešite?

JOSEF PUNTINGER: S týmto vývojom som pokojný a čakám, ako sa agentúrny systém osvedčí v praxi. Vstúpil som do autobazáru, ktorý založil môj otec v roku 1969 a už vtedy sme oficiálne predávali naše autá Steyr-Fiat, nákladné autá Steyr a motocykle Puch v mene výrobcu. To už bol akýsi falošný agentúrny systém, ktorý bol nahradený dílerom až zavedením DPH v roku 1973. Teraz sa kyvadlo opäť otáča opačným smerom. V brandži sa pohybujem tak dlho, že mám pocit, že sa všetko opakuje.

Ako hodnotíte súčasný technický vývoj v konštrukcii vozidiel, ktorým dominuje elektrifikácia?

Dlho som bol skeptický, či sa elektromobilita presadí, no dnes priznávam, že táto zmena je nevyhnutná. Výrobcovia musia znížiť svoju flotilovú spotrebu, inak im hrozia vysoké pokuty. Dopyt po elektrických a hybridných vozidlách sa v súčasnosti zvyšuje, najmä v mestských oblastiach, kde je nabíjacia infraštruktúra už dobre rozvinutá. Napríklad v autobazári Puntinger, ktorý som v roku 2006 odovzdal svojej dcére a zaťovi, sme s predajnými číslami Fiata 500e veľmi spokojní.

Zastávali ste viaceré funkcie v obchodnej komore. Naposledy ste viedli centrum technologických kompetencií vo Federálnom technickom združení vozidiel. O aké úlohy išlo?

Svoju prvú oficiálnu úlohu v Obchodnej komore som prijal v roku 1975. Potom som prešiel všetkými oblasťami – od predsedu regionálnej kancelárie cez výbor predajcov vozidiel až po federálneho cechmajstra. V roku 2016 som sa stal vedúcim Technologického kompetenčného centra, kde sa tvoria podklady pre revíziu §57a a katalóg závad. Je pre mňa dôležité zdôrazniť, že Spolkový spolok je pevne odhodlaný zachovať náš „systém uhoriek podľa § 57a“, ktorý je na úrovni EÚ opakovane ohrozovaný. Preskúmanie § 57a je čoraz zložitejšie, a preto sa hodnotí častejšie. Určite sa toho musíme držať. V roku 2007 som spustil odbornú konferenciu, ktorú tvoria členovia motoristických klubov, výrobcov vozidiel a spolkových cechov pre techniku ​​vozidiel a techniku ​​poľnohospodárskych strojov. Krátko pred krízou Covid sme začali dialóg §57a, v rámci ktorého si odborná konferencia vymieňa názory so zástupcami štátnych orgánov raz až dvakrát do roka. Nedávno som odovzdal riadiacu funkciu Technologického kompetenčného centra Thomasovi Marichhoferovi, štátnemu cechovému majstrovi pre automobilovú techniku ​​v Štajersku.

Sú podľa vás dielne už dostatočne pripravené na technologickú zmenu?

Uvedomenie si, že trend smeruje k elektromobilite, sa teraz dostalo do všetkých spoločností; vysokonapäťové úrovne prípravy HV1 a HV2 sú už zahrnuté v učebných osnovách odborných škôl. Podľa štúdie ADAC je námaha na opravu spaľovacích motorov a elektromobilov približne rovnaká, ale námaha na údržbu je v prípade elektromobilov výrazne nižšia. Zvažujeme preto, aké nové služby by sme mohli našim firmám odporučiť, aby mohli dohnať prípadný pokles tržieb. Do úvahy prichádzajú napríklad pravidelné aktualizácie softvéru, ktoré vyžaduje výrobca. Vo federálnom cechu bojujeme za to, aby údaje o vozidle zostali majetkom majiteľov áut, aby mohli naďalej jazdiť do dielne podľa vlastného výberu.

Stratilo pre vás dnes šoférovanie po toľkej dobe v automobilovom priemysle niečo zo svojej príťažlivosti?

Vôbec nie. Predtým, ako som nastúpil do otcovho podniku, vyštudoval som HTL a začal som študovať strojárstvo na Technickej univerzite v Grazi. Prvým autom, ktorým som dochádzal z Leobenu do Grazu, bol Fiat 600. Dnes jazdím na Mitsubishi Outlander Plugin Hybrid – rozumnom vozidle s prepracovanou mostovou technológiou pod kapotou. Auto, ktoré ma počas mojej dlhej vodičskej kariéry určite najviac bavilo, bolo v deväťdesiatych rokoch: BMW 850i s 12-valcovým motorom.