Výrobca motora: Záväzok k ochrane klímy

Výrobca motora: Záväzok k ochrane klímy

Automobilový priemysel už nechce byť strašiakom ochrancov klímy, zdôraznil Bernhard Geringer, vedúci Inštitútu pre hnacie ústrojenstvo a techniku ​​vozidiel na Technickej univerzite vo Viedni, vo svojom otváracom prejave na Viedenskom motoristickom sympóziu. Plne obsadené podujatie s viac ako 1000 účastníkmi z celého sveta sa konalo od 26. do 28. apríla 2023 vo viedenskom Hofburgu. Thomas Schmall, technologický riaditeľ spoločnosti Volkswagen AG, vo svojej prezentácii ukázal obrovskú potrebu Európy dobehnúť zameškané, pokiaľ ide o batérie, najdôležitejšiu a najdrahšiu časť elektrických vozidiel. Dnes z nej viac ako 95 percent pochádza od ázijských výrobcov, ktorí si zabezpečili aj prístup k najdôležitejším surovinám ako lítium, nikel a kobalt. V Európe „musíme byť opatrní, aby sme ich dobehli,“ povedal Schmall. Nie je to ľahká úloha vzhľadom na obrovské dotácie na výrobu batérií v USA a nízke náklady na elektrinu v Číne, ako ukázal Schmall. Kým v USA a Číne sa v budúcnosti očakáva cena batériového modulu na kilowatthodinu 127 USD, v Európe sa očakáva 178 až 189 USD. Volkswagen investuje miliardy do založenia vlastnej výroby batérií vrátane vývoja článkov. Prvá továreň na výrobu článkov v nemeckom Salzgitteri by mala byť uvedená do prevádzky v roku 2025 a ďalšia továreň bude postavená v španielskej Valencii.

„Budúcnosť je elektrická,“ povedal Christoph Starzynski, vedúci vývoja e-Drive a architektúry elektrických vozidiel v Mercedes-Benz AG. Všetky novinky v Mercedese od roku 2025 budú mať čisto elektrický pohon, vrátane dcérskej spoločnosti športových vozidiel AMG. Starzynski: "Máme jasný nárok na vedúce postavenie v elektrifikácii a digitalizácii. Do roku 2039 chceme byť úplne klimaticky neutrálni." Koncern Volkswagen sa tiež považuje za technologického priekopníka v oblasti elektrickej mobility. V budúcnosti budú všetky európske elektrické modely od Fordu a elektromobily od Mahindry tiež založené na vlastnej elektrickej platforme MEB.

„Ešte vyššia cena elektrických v porovnaní s naftovými alebo benzínovými verziami pre nás znamená, že zatiaľ nebude k dispozícii žiadny batériový elektrický model,“ povedal technologický riaditeľ Seatu Werner Tietz. Zákazníci Seatu by vyššiu cenu za elektromobily neakceptovali. Okrem toho „nemôžeme investovať do elektrifikácie pre dve značky súčasne, takže pozornosť sa v súčasnosti sústreďuje na Cupru.“ Wayne Griffiths, predseda predstavenstva Seat a Cupra, oznámil, že značka Cupra bude do roku 2030 plne elektrická. Griffiths kritizuje novú emisnú normu Euro7 navrhnutú EÚ. Prináša malý zisk pre kvalitu ovzdušia, no predražuje spaľovacie motory približne o 2 000 eur. Malé autá, najpredávanejšie autá v Európe, by kvôli Euro7 mohli zmiznúť z trhu. Stefan Hartung, generálny riaditeľ Robert Bosch GmbH, hľadel „s istotou vpred“. Hartung ako jeden z najväčších svetových dodávateľov automobilového priemyslu vyjadril vo Viedni svoje presvedčenie podobne ako zástupcovia ázijských výrobcov automobilov: "Systém pohonu v žiadnom prípade nebude všade rovnaký. Pohony musia zodpovedať právnym, ekonomickým a sociálnym rámcovým podmienkam jednotlivých regiónov - a musia byť cenovo dostupné." Kým v EÚ budú spaľovacie motory od roku 2035 pre autá prakticky zakázané, v Brazílii budú napriek prísnym klimatickým požiadavkám ešte dlho prevládať, ako v prehľade ukázal Hartung. Len ich treba prevádzkovať bioetanolom. V amerických štátoch, ako je Kalifornia, budú od roku 2035 povolené iba nové vozidlá bez emisií, ale sú tam zahrnuté aj plug-in hybridy. Japonsko bude vyžadovať elektrifikované nové autá od roku 2035, ale bude akceptovať aj hybridné pohony. Čína, ktorá je považovaná za svetového priekopníka batériovo-elektrickej mobility, sa tiež vo veľkej miere spolieha na vozidlá s palivovými článkami a plug-in hybridné vozidlá. Dostupná cena za ekologické pohony je obzvlášť dôležitá v Indii, kde okrem rozmachu nových batériových elektrických vozidiel vidí Hartung veľký potenciál pre spaľovacie motory s biopalivami, plynom a vodíkom v sektore osobných a úžitkových vozidiel.

Hyundai chce v roku 2030 so spoločnosťou Kia predať viac ako tri milióny batériových elektrických vozidiel a 500 000 vozidiel s palivovými článkami, povedal Sung Hwan Cho, generálny riaditeľ Hyundai Mobis. Hyundai spolu s Boschom pracuje aj na vodíkovom spaľovacom motore pre osobné autá. V Toyote budú hybridné a plug-in hybridné technológie naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní emisií CO2. Pokračovaním v používaní lacných nikel-metal hydridových batérií spolu s lítium-iónovými batériami by nákupná cena mala zostať prijateľná. Toyota chce tiež uviesť polovodičovú batériu na trh v hybridnom aute okolo roku 2025. Pre jej vysokú úroveň bezpečnosti a hustotu energie (zdvojnásobenie dojazdu) sa považuje za „zázračnú batériu“. Jeho príprava na sériovú výrobu sa však ukazuje ťažšie, ako sa očakávalo. Toyota tiež pracuje na novej generácii technológie palivových článkov. Predajný cieľ Toyoty do roku 2030 zahŕňa osem miliónov elektrifikovaných vozidiel vrátane 3,5 milióna batériových elektrických vozidiel. Okrem toho Toyota vyvíja spaľovacie motory na vodík alebo CO2 neutrálne palivo, ako je bioetanol. Helmut Eichlseder, vedúci Inštitútu pre termodynamiku a trvalo udržateľné hnacie systémy na Technickej univerzite v Grazi, vo svojom záverečnom prejave považoval „poskytovanie obnoviteľnej energie“ za kľúčové pre všetky pohony. Spolu s potrebnou infraštruktúrou je to „mamutia úloha“.