Viac skleníkových plynov vďaka iba elektrina

Viac skleníkových plynov vďaka iba elektrina

Podľa Bernharda Geringera, organizátora Medzinárodného viedenského motoristického sympózia, len izolovaný pohľad na elektrinu alebo údajne neefektívne e-palivá nestačí. V čase dosiahnutia parížskeho klimatického cieľa do roku 2050 by sa muselo okolo 15 miliárd litrov fosílnych palív, ktoré sa v súčasnosti tankujú každý deň na celom svete, nahradiť klimaticky neutrálnymi palivami, aby sa dosiahli politicky stanovené klimatické ciele. "Pre skutočnú klimatickú neutralitu je potrebné zvážiť celý systém, od trvalo udržateľnej výroby energie až po koleso vozidla. Veterná turbína v Čile s trojnásobnou produkciou vodíka ďaleko kompenzuje nevýhodu premeny energie v porovnaní so strednou Európou," vysvetľuje Geringer. Potenciál na výrobu obnoviteľnej energie je obzvlášť veľký v regiónoch ako Severná Afrika, Blízky východ, Čile a Austrália.

Štúdie palív od Ulricha Kramera, technologického experta na obnoviteľné palivá zo spoločnosti Ford v Kolíne nad Rýnom, tiež ukazujú, že dosiahnutie globálnych klimatických cieľov sa so súčasnou stratégiou považuje za nedosiahnuteľné. Celkovo od výroby potrebnej energie a surovín až po výrobu, prevádzku a recykláciu vozidla by „iba elektrina“ do roku 2050 v EÚ vyprodukovala o 39 percent viac skleníkových plynov ako pri kombinácii rôznych klimaticky neutrálnych technológií, ktoré by boli aj výrazne lacnejšie. Rozhodujúcim faktorom je rýchlosť prechodu na klimaticky neutrálne vozidlá, hovorí Kramer: „Pri čisto batériovom elektrickom prístupe sa to nedeje dostatočne rýchlo, jednoducho kvôli rôznym technickým prekážkam, ako je pomalé rozširovanie elektrickej siete alebo nedostatočné dodávky kobaltu na stavbu batérií. Napokon, priemysel na celom svete očakáva šesťnásobný nárast požiadaviek na skladovanie batérií do roku 2022 v porovnaní s rokom 2022.“

Základom pre e-palivá je zelená elektrina a voda. Podľa Alba Solera, experta na obnoviteľnú energiu z Concawe v Bruseli, je potrebných len niekoľko litrov vody na liter e-paliva v porovnaní s tisíckami litrov na liter biopaliva vyrobeného z obilia. Vyprodukovaný zelený vodík môže byť ďalej spracovaný s CO2 z priemyselných výfukových plynov alebo zo vzduchu na výrobu e-metánu alebo klimaticky neutrálnych kvapalných palív, ako je e-benzín, e-petrolej alebo e-diesel. To znamená, že e-palivá, podobne ako fosílne palivá, možno do Európy dopraviť lacno loďou alebo potrubím. Na druhej strane preprava tekutého „zeleného“ vodíka by bola výrazne drahšia. Po tom, čo EÚ od roku 2035 schválila okrem konca spaľovacích motorov aj opciu na e-palivá, záujem potenciálnych výrobcov stúpa. Thorsten Herdan, výkonný riaditeľ HIF EMEA, považoval malý demonštračný závod na výrobu e-palív, ktorý postavila spoločnosť HIF Global s Porsche na juhu Čile, za dôležitú prípravnú prácu pre toto rozhodnutie. Skupina chce spustiť hromadnú výrobu e-palív od roku 2026. Herdan vidí masový trh pre e-palivá v ťažkej doprave, lodnej a leteckej doprave, a nie v sektore osobných automobilov. Najväčšia svetová ropná spoločnosť Aramco so sídlom v Saudskej Arábii plánuje vzhľadom na nové rozhodnutie EÚ postaviť v Európe malý závod na e-palivá.