Problémy s doručovaním sú symptómom, ale nie príčinou problému

Problémy s doručovaním sú symptómom, ale nie príčinou problému

Po hre je pred hrou. Hovorí sa, že vo futbale. Po kríze je pred krízou, treba povedať v biznise. Verní mottu „Ďalšia kríza určite príde“. Je pozoruhodné, že jedna, pandémia koróny, sa ešte ani neskončila, no tá druhá, konkrétne globálne prekážky v dodávkach dôležitých surovín a komponentov, už zúri. V skutočnosti sú tieto dve veci prepojené, no začínajú sa prejavovať aj štrukturálne deficity, ktoré sú do istej miery domáce, najmä v Európe.

Najprv však: V roku 2020 trpel automobilový priemysel prepadom predaja, teraz, keď sa ekonomika zotavuje a dopyt dokonca v niektorých prípadoch opäť rastie, nie je možné dodať dostatok vozidiel. Dôvodom sú úzke miesta v zásobovaní mikročipmi. Dopyt zo strany automobilového priemyslu sa po producentoch čipov roky zvyšoval – potom sa v dôsledku koronakrízy dramaticky prepadol. Kvôli klesajúcim objednávkam mnohé spoločnosti znížili svoje objednávky. Dôsledok: Mnoho výrobcov polovodičov si našlo nových kupcov – z oblastí, ktoré počas koronakrízy zažívali boom, ako sú IT, spotrebná elektronika alebo medicínska technika. Navyše, Čína už uspokojila zvýšený dopyt po autách so zvýšenou produkciou vďaka pomerne skorému vzostupu po prvej vlne Corona.

Nedostatok čipov stojí výrobcov áut 91 miliárd eur

Prekážky budú pravdepodobne tento rok stáť automobilový priemysel draho. Konzultačná spoločnosť Alix Partners odhaduje, že v roku 2021 sa celosvetovo vyrobí o 3,9 milióna vozidiel menej kvôli nedostatku čipov. To zodpovedá hodnote okolo 110 miliárd dolárov (91 miliárd eur) – takmer dvakrát toľko, ako sa odhadovalo na konci januára.

Najprv chýbal dopyt, teraz chýba ponuka. Len smolu v tejto historickej kríze? Nie, neplechy sú hlbšie, veľa z nich je domácich. Koronakríza jasne ukázala, aká zraniteľná je globálna ekonomika a ako je globalizovaný svet závislý od fungujúcich dodávateľských reťazcov. Najmä automobilový priemysel s dodávkami just-in-time. Len nevybudujte skladovaciu kapacitu!

Kožený volant pred 20 rokmi precestoval pol sveta, kým ho namontovali do vozidla v Mexiku alebo niekde inde. Koža musela pochádzať od nemeckých kráv, napríklad s nemeckými prémiovými značkami, no spracovala sa vo východnej Európe a zošila niekde inde.

Ale temná stránka globalizácie sa teraz ukazuje aj inde: v Rakúsku, krajine napoly lesom, je stavebné drevo zrazu nedostatok. Pretože logistický reťazec prerušila Corona, nedostatok nákladných kontajnerov a zablokovanie Suezského prieplavu, no zároveň prosperujúce trhy ako Čína a USA opäť doslova vysávajú zásoby na globálnom trhu.

Európa má – musíme byť úprimní – čoraz menej čo ponúknuť. Hlavné rastúce trhy sú vo vzdialených krajinách, rovnako ako zásoby surovín. A ako technologická lokalita sú už ázijské ekonomiky spolu s USA vpredu. Napríklad Čína a spol. sú svetovými lídrami vo vývoji a výrobe batérií pre elektromobily. Stručne povedané, ázijské ekonomiky už nie sú len svetovým pracovným stolom, ale skôr technologickými horúcimi miestami a dôležitými odbytovými trhmi. Čína je už teraz najväčším automobilovým trhom na svete. Na druhej strane USA majú Silicon Valley, svoju politickú a vojenskú moc a rovnako silný, ak nie taký dynamický, domáci trh. 

Bez Číny nič nefunguje

Odborníci a politici, ktorí ako ministerka hospodárstva Margarete Schramböck teraz volajú po väčšej odolnosti a sebestačnosti domácej ekonomiky a volajú po určitej emancipácii od Číny, pôsobia takmer naivne. Nasledujúca štatistika podčiarkuje, aká je už globálna ekonomika závislá, najmä od Číny: Desať najväčších kontajnerových prístavov na svete je teraz všetkých v Ázii, z toho sedem v Číne (vrátane číslo jedna, Šanghaja). Hamburg, ktorý bol kedysi pravidelným hráčom v top 10, je teraz až na 19. mieste. Zdá sa, že tento vlak zanechal stopu, Európa zmeškala loď. 

Samozrejme, istá regionalizácia ako protitrend ku globalizácii – stále sa tu používa umelé slovo „glokalizácia“ – je vhodná a aj celkom realizovateľná. To zahŕňa budovanie skladovacích kapacít, aby bolo možné lepšie zvládať krátkodobé výpadky dodávok. Je tiež dôležité položiť si otázku, či je skutočne potrebné všetko vyrábať v zámorí. Najmä preto, že je to ekologicky absurdné. Politika však musí vytvárať rámcové podmienky a zatraktívniť miesto podnikania.

Výrobcovia áut by urobili dobre, keby mali trochu pokory – aj pri jednaní so svojimi dodávateľmi. V porovnaní s výrobcami počítačov a mobilných telefónov sú v čipovom priemysle relatívne malými odberateľmi. Približne osem percent všetkých vyrobených polovodičov na celom svete ide do automobilov, čo zodpovedá dopytu samotnej americkej spoločnosti Apple.

A áno, na konci dňa bude musieť spotrebiteľ zaplatiť viac. Naozaj však potrebujeme kupovať džínsy len za 30 eur? Alebo auto za cenu, na ktorej predajca nezarába? Všetci sa musíme zamyslieť.