Suche
Mein Konto
Začiatok a koniec e-mobility
Ročnú ručičku stroja času sme nastavili na „mínus 50“, otočili pákou a v roku 1972 vyliezli z kabíny.
Začiatok a koniec e-mobility
Pred 50 rokmi „Kfz WERKSTÄTTE“ informoval o autosalóne v Ženeve, na ktorom sa konala špeciálna show s názvom „Our Air in Danger“. Vrcholom tejto výstavy bol prvý model z britského Leylandu, ktorý bol úplne bez emisií. Dvojmiestny elektrický mestský automobil vyrobila spoločnosť Crompton Leyland Electricars s použitím štandardných podvozkových dielov Austin Mini. Poháňali ho dva elektromotory s výkonom 3,9 k, ktoré poháňala 24-článková 48-voltová batéria. To znamenalo, že E-Mini dosiahlo maximálnu rýchlosť 55 km/h a dojazd 65 kilometrov.
Karosériu navrhol dizajnér Giovanni Michelotti – a z dnešného pohľadu vyvstáva otázka, čo sa vtedy géniovi dizajnu honilo hlavou. Veď už predtým navrhol niekoľko neodolateľne uhladených áut ako prototyp Renault Alpine alebo Maserati 5000 GT Alemanno. Každopádne, bezemisnej doprave neurobil žiadnu láskavosť, keď z pekného Mini Coopera urobil vozidlo, ktorého proporcie boli fackou každého automobilového estéta. Michelotti dokázal svojím nedbalým dizajnom utlmiť elektromobilitu už od jej počiatkov. Spaľovacie motory športových top modelov značiek Vauxhall a Monteverdi, zabalené do pomerne žiadaného plechu, slávili v Ženeve u verejnosti skvelý úspech.