Musíme opustiť staré spôsoby
Roman Keglovits-Ackerer, zástupca cechového majstra a federálny školiteľ Federálneho cechu automobilovej techniky, vysvetľuje logiku reformy vzdelávania a ďalšieho vzdelávania.

Musíme opustiť staré spôsoby
Automobilový priemysel: Spolkový cech sformuloval novú stratégiu vzdelávania a ďalšieho vzdelávania a tým inicioval reformu. Aké ťažké to bolo alebo ako dlho to trvalo?
Roman Keglovits-Ackerer: Diskusia sa začala pod vedením spolkového majstra cechu Nagla pred piatimi alebo šiestimi rokmi. Ešte pred Coronou bolo zasadnutie štátnych cechov, na ktorom sme prezentovali svoje nápady a malo veľký ohlas. Potom prišla na rad realizácia a detaily. Pred rokom sme dali koncept do čitateľnej podoby. Výskumné úsilie bolo už značné. Základné rozhodnutie napokon padlo na konci roka 2020.
Pozreli ste sa aj na to, ako je to regulované v iných krajinách a existujú nejaké vzory?
Áno, musíme sa pozrieť za hranice Rakúska a mať medzinárodnú sieť, v ktorej si vymieňame nápady. Príkladom nám bolo Južné Tirolsko. Majú štvorročné učňovské vzdelanie a právny problém je v tom, že ak máte 15 alebo 16 rokov, nesmiete v dielni nič napadnúť. Pred pár rokmi sa snažili, aby učni chodili dva roky na základnú školu, napríklad na technológiu kovov, a potom majú dva roky pracovať vo firme. Potom učňovská kvalifikácia. Počas základného výcviku sa teda ešte môžete rozhodnúť, na čo sa chcete špecializovať.
Vzhľadom na rýchly technologický vývoj potrebujete stále viac špecialistov, no zároveň potrebujete aj klasické základné znalosti, však?
presne tak. Mimochodom, podobne to funguje aj v HTL. Videl som to so svojím synom. Majú aj všeobecné základné vzdelanie s hutníctvom, zváraním, základnými matematickými výpočtami atď., veľmi podobné učňovskému, len viac do hĺbky. To mi potvrdilo, že potrebujeme dva roky základného výcviku. Každý musí vedieť, ako ťažko utiahnuť skrutku. A potom potrebujete možnosť vyštudovať s vyššou kvalifikáciou v špecializovaných oblastiach.
Vývoj je taký rýchly, že pravdepodobne nikdy nedokončíte učenie a musíte neustále zostať na lopte. Ako to beriete do úvahy?
Znalosti v automobilovom priemysle sa za posledných desať rokov znásobili. Celoživotné vzdelávanie sa má podporovať prostredníctvom rôznych kvalifikačných krokov. To si vyžaduje ďalšie školenia a kvalifikačné štandardy. Viacstupňový systém, ktorý na sebe nadväzuje. Máme národný kvalifikačný rámec (NQF) a musíme tiež implementovať spoločný európsky kvalifikačný rámec (EQF) na uznávanie odborných kvalifikácií v celej EÚ. Musíme opustiť staré spôsoby. Napríklad už máme posúvače dent na úrovni NQR5. To znamená s riadnym testom. Toto musíme optimalizovať aj pri kontrolách vozidiel. Tu máme základné školenia a ďalšie vzdelávanie, ale žiadne skúšky. Záverečnými skúškami – alebo ich nazvime vedomostnými testami – by sme sa právne chránili pred Európskou komisiou. Toto je problém v celej EÚ. Je tiež dôležité, aby sme zaviedli školenie NKR3 ako predbežné školenie pred učňovskou prípravou. Musíme diskutovať s odbormi a komorou práce, ako to môžeme urobiť. To bude ťažké.
A čo magisterská skúška?
Tam sme museli urobiť vylepšenia. Vývoj smeruje k kompetenčne orientovanému tréningu a kompetenčne orientovanému testovaniu. Aby ste vedeli odpovedať nielen na jednotlivé otázky, ale aj porozumieť celým systémom. Podarilo sa nám ukotviť magisterský skúšobný poriadok do zákona. Predpisy magisterských skúšok pre technológiu konštrukcie karosérie a technológiu lakovania karosérie, ako aj pre automobilovú techniku teraz zodpovedajú úrovni NQR6, a teda zodpovedajú bakalárskemu stupňu.
Nie je výhodou reformy aj to, že sa špecializácie spružnili a v prípade potreby sa dajú integrovať nové odborné požiadavky?
Ak áno: Čo sa tam deje? Absolútne. A deje sa toho naozaj veľa. Ide napríklad o tirolskú spoločnosť Seda, ktorá sa špecializuje na stroje a systémy na recykláciu vozidiel, najmä elektromobilov. Existuje myšlienka školenia špecialistu na recykláciu. Alebo, aby som uviedol iný príklad, združenie karavanistov nás oslovilo. V tejto oblasti sa viac zameriava na stavbu karosérií, ako aj na tesárske a elektrikárske práce. Vo všeobecnosti treba povedať: Už nie sme skrutkovači, aj keď by sme nimi možno chceli. Ok, potom je tu téma klasických áut, vo Švajčiarsku sú skvelé školenia. Ale sú to aj špecialisti.