Je päť minút po dvanástej.

Je päť minút po dvanástej.

Automobilový priemysel: Pani Kresch, možno Remusa označiť za lídra na svetovom trhu?
Angelika Kresch:Nerád o nás hovorím v superlatívoch. Sme špecializovaný hráč a ako sa hovorí, v tomto sme lídrom na svetovom trhu. Máme niekoľko obchodných oblastí: V spoločnosti Remus je to popredajná oblasť a OEM podnikanie v sektore motocyklov. V Sebringu je jadrom OEM podnikanie v sektore osobných automobilov. V oblasti OEM sa však zameriavame na segment vyššej kategórie; medzi našich zákazníkov patria Mercedes-Benz, Porsche, McLaren, Bentley, Aston Martin, Lamborghini.

Cesta tam určite nebola vždy jednoduchá.
Nie, vôbec nie. Na jeseň roku 2008 nás tvrdo zasiahla svetová hospodárska kríza. Od piatku do pondelka – jeden víkend – naše objednávky klesli o 70 percent. Naše IT oddelenie si najskôr myslelo, že ide o systémovú chybu, ale keď sme našich zákazníkov telefonicky kontaktovali, bolo jasné, že ide naozaj o storná. To bolo absolútne nepredvídateľné a hrozilo, že bude existovať. Našťastie sme sa dokázali prebojovať cez túto depresiu. Vtedy som povedal, že obdobie na zotavenie potrvá do roku 2014. Žiaľ, mal som takmer pravdu: až v roku 2013 to bol opäť polovičný rok, takže chvíľu trvalo, kým sme tento veľký kus prehltli a úplne ho strávili.

Remus tento rok oslavuje 25. výročie svojej spoločnosti. Mysleli by ste si v roku 1990, že budete tam, kde ste dnes?
Nie. Náš obchodný model bol iný. Plánovali sme s maximálne 80 zamestnancami. Chceli sme mať malý, dobrý, rodinný podnik, kde každý pozná každého. Vtedy som ešte robil veľký hluk: Nikdy nemaj trojciferný počet zamestnancov. Ale po prvé to dopadne inak a po druhé, ako si myslíte.

V súčasnosti zamestnávate okolo 640 ľudí, ste významným hráčom v sektore dodávok pre automobilový priemysel a úspešným podnikateľom. Mnoho miestnych firiem sa sťažuje na Rakúsko ako miesto podnikania. Čo sa deje?
Od hospodárskej krízy v roku 2009 urobilo Rakúsko veľa zlých vecí, a to tým, že „strčilo hlavu do piesku“ a nechcelo nič meniť. Politika sa vôbec nehýbe. Zaostávame vo všetkých rebríčkoch, čoraz viac strácame kontakt a stále nič nerobíme. Keď sa pozriete na to, koľko známych priemyselných podnikov sťahuje svoje výrobné závody z Rakúska, uvidíte, že je už päť minút po dvanástej. A ak sa potom nemzdové náklady na prácu znížia o 0,1 percenta (poznámka: v tlačenom vydaní KFZ Wirtschaft 11/2015 sa uvádzalo „jedno percento“, ale správna odpoveď je „0,1 percenta ako v tomto rozhovore), potom sa nemôžem ani pousmiať. Hovoríme o siedmich alebo ôsmich eurách na zamestnanca. Jednotkové náklady práce, ktoré sú uvádzané v Rakúsku, nie sú medzinárodne vynakladané. vybudovať fabriku Otvorenie v Bosne, aby sme tam vyrábali diely náročné na prácu Máme tam 95-percentný podiel na exporte To nemá nič spoločné s maximalizáciou zisku, jednoducho treba byť konkurencieschopný Bol by som rád, keby som zostal celý v Rakúsku, ale v medzinárodnej konkurencii to jednoducho nie je možné.

V Bosne sú ľudia určite šťastní, keď príde spoločnosť ako Remus…
V Bosne, kde sa politici snažia prilákať firmy, sú ľudia vnímaní veľmi odlišne. Hoci nie sú peniaze na financovanie, na administratívnej báze robia maximum a poskytujú primeranú pomoc. Je to len iný druh ocenenia.

Existujú rozdiely v kvalite medzi bosnianskou a rakúskou produkciou?
Nie, určite nie. Ako som už povedal, v Bosne momentálne vyrábame len diely náročné na prácu. Zamestnancov v Bosne sme veľmi dobre vyškolili a sú tiež veľmi ochotní učiť sa. Máme tam veľmi dobrých kvalifikovaných pracovníkov.

Je to len zlyhanie politiky alebo je to do istej miery aj vina migrujúcich firiem za ignorovanie lokality?
Politici musia vytvárať rámcové podmienky. Ak to už nie je pravda, ako podnikateľ musíte niesť dôsledky. A ak sa nám od roku 2009 v porovnaní s Nemeckom tak masívne zhoršili jednotkové náklady práce, tak to nie je chyba podnikateľov, ale skôr politikov. A už teraz viem, že rakúske umiestnenie nemôže konkurovať Ázii. Ale ak už nebudem môcť držať krok s Nemeckom, tak chata zhorí. A politici stále vstávajú a hovoria, že sme majstri sveta v exporte a že sme takí skvelí, bez toho, aby poznali znamenia doby. Alebo ich politici jednoducho nechcú uznať – neviem.

Ovplyvní táto bieda Rakúsko ako miesto podnikania v budúcnosti? Možno je rakúsky už príliš plný?
Už sme v jeho strede. Miera nezamestnanosti stúpa a stúpa. Ale to nevadí, zoberme si ešte pár dlhov, to je jedno. Niekto to zaplatí. Alebo nie. My Rakúšania máme dosť a vyučený Rakúšan verí, že štát sa o neho aj tak postará. Ak sa veci vyvinú inak, je prekvapený. To nie je dobré pre spoločnosť. Zároveň nám chýbajú kvalifikovaní pracovníci ako inžinieri, mechatronici či zvárači.

Bolo za posledných 25 rokov v Rakúsku ťažšie nájsť dobrých kvalifikovaných pracovníkov, alebo to bol problém už v 90. rokoch? Ako by sa to dalo napraviť?
Aj to bol vtedy problém. Ale veci sa zhoršujú a svoju rolu samozrejme zohráva aj demografický vývoj. V každom prípade by som mohol okamžite zamestnať 50 ľudí z marketingu a 100 účtovníkov. V oblasti komerčných profesií a marketingu je neúrekom ľudí a mali by sme aj dosť nekvalifikovaných pracovníkov. Ale je tu skutočný nedostatok kvalifikovaných technikov. Zo strany priemyslu v Štajersku, ktorého som vedúcim divízie, sa snažíme získať viac dievčat do technických profesií. A to sa nám čiastočne darí, ale podľa mňa stále nie dostatočne. Na druhej strane sa snažíme pýtať aj absolventov AHS, či by si po škole nechceli robiť učňovku, napr. B. chcú pracovať ako mechatronický inžinier. Na jednej strane profitujú zo skrátenej doby učňovskej prípravy a na druhej strane z vyššej učňovskej náhrady.

Ako sa táto ponuka prijíma?
Momentálne je to stále ťažké, pretože sme len na úplnom začiatku. Chodíme do škôl a model prezentujeme, ale v súčasnosti nemáme takto vyškolených kvalifikovaných odborníkov. Hneď ako prví dokončia učňovské vzdelanie a môžu teda slúžiť ako príklady dobrej praxe, bude to určite jednoduchšie, pretože potom sa mládež prihovára mládeži. Takže musíme pokračovať v práci, kým sa lopta skutočne nezačne kotúľať.

Trénuje aj samotný Remus učňov?
Áno, samozrejme. Vďaka tomu si uvedomujeme, ako veľmi náš vzdelávací systém bohužiaľ zlyháva. Pred 25 rokmi sme mali pre našich učňov skúšku, ktorú sme teraz museli prispôsobiť nižšej úrovni, aby bola úspešná. Inak by sme boli len frustrovaní. Ale vtedy sme si nekládli žiadne super ťažké otázky. Naša spoločnosť sa musí a má snažiť, aby vzdelanie bolo tým najvyšším dobrom a nešetrilo sa na ňom. V medzinárodnom porovnaní stále viac zaostávame. Čo s tým robia politici? Nič. Spíme a pozeráme.

A čo ďalšie vzdelávanie vo firme?
Snažíme sa ponúkať možnosti ďalšieho vzdelávania. V budúcnosti sa zrejme stane, že niektoré vysokoškolské vzdelávacie kurzy pre zamestnancov budú musieť byť aj finančne podporené. Do istej miery to už robíme s príslušným záväzkom zamestnanca voči spoločnosti. Samozrejme, je to možné len vtedy, ak má na to niekto čas. Ľudia s rodinami si tento čas hľadajú ťažko, no pre mladších zamestnancov je to jednoduchšie.

K téme výskumu a vývoja: V Remuse má oddelenie výskumu a vývoja stále sídlo v Rakúsku, však?
Áno, pre nás emigrácia v tejto oblasti vôbec nie je problém, ale je to problém vo všeobecnosti. Výskum a vývoj je v Štajersku veľmi dôležitý a tvorí štyri percentá HDP – veľmi dobré číslo. Pre lokalitu je však problematické, ak sa výroba vykonáva externe. Keď toto pominie, oddelenie výskumu a vývoja sa tiež ľahšie vzdiali, keďže tieto dve divízie sú úzko prepojené. Preto sa veľmi obávam, že budeme čoraz viac strácať oddelenia výskumu a vývoja. A nebudeme môcť žiť tým, že sa budeme navzájom strihať.

Vráťme sa k autu. V nadväznosti na takzvaný emisný škandál sa v nemeckých médiách hovorí, že cenu zaplatia dodávatelia. Ako to vidíš?
Nás sa to netýka, pretože dodávame športové výfukové systémy pre modely, ktorých sa to netýka. Vo všeobecnosti si myslím, že nie je možné tlačiť ceny dodávateľov ďalej, keďže určite už extrémne tvrdo kalkulovali.

Kľúčové slovo elektromobilita. Bude Remus aj o 30 rokov vyrábať športové výfukové systémy?
Vyvinuli sme zvukový systém pre elektrické vozidlá a tešíme sa na ďalšiu elektrickú mobilitu. V súčasnosti je počet elektrických vozidiel stále skromný. Myslím si, že o päť až desať rokov budeme tiež veľa predávať elektrické vozidlá, ale benzínové a naftové motory tak skoro nezmiznú zo svetových ciest, pretože to nie je možné z čisto logistického hľadiska. O desať či 15 rokov bude koexistencia, ale ako nám hovoria naši zákazníci, benzínový motor nezmizne. Napriek tomu naďalej pracujeme na vhodných zvukových systémoch, ale nie s najvyššou prioritou.

Štúdie ukazujú, že záujem mladých ľudí o autá je čoraz menší. Je vôbec možné predať športový výfuk tejto klientele?
No od 90. rokov sa veci zmenili, to je úplne jasné, ale záleží aj od cieľovej skupiny. Najmä v sektore motocyklov existujú aj ľudia v strednom veku, ktorí si teraz kupujú motocykle a vylepšujú ich všetkým dostupným príslušenstvom, pretože si ich nemohli dovoliť, keď boli mladí. A nároky na športový výfuk sa od 80. a 90. rokov zmenili. A čím sú zákony prísnejšie, teda čím musia byť vozidlá tichšie, tým viac koncový spotrebiteľ myslí na to, aby niečo počul. Vozidlo bude vždy spojené so zvukom. To je pre nás dobré. Počet predaných vozidiel mladým ľuďom samozrejme klesol, to je pravda. Ale percentuálne sa v našej cieľovej skupine nič nezmenilo. Celkový počet v strednej Európe sa znížil. Preto sa zameriavame predovšetkým na USA a Áziu.

Ako sa tam Remus dostane?
velmi dobre. Najmä v Číne. Tieto trhy ani nepoznajú naše európske predpisy. Nechcú len zvuk, chcú zvuk plus. Oba trhy sú pre nás veľmi dobré.

Motocyklový trh je veľmi konkurenčný, existuje veľa dodávateľov výfukových systémov. Zdá sa, že čo sa týka áut, najmä v cenovo dostupnom segmente, je toho stále viac. Aká je tu stratégia Remusa?
Ponúkame veľmi vysokú kvalitu za veľmi dobrú cenu a od tej sa už nepohneme. Nevyrobíme lacnú koľajnicu. To by nebolo dobré pre značku a nebolo by to v súlade s naším obchodným modelom.

Môže Remus v budúcnosti rásť ešte ďalej?
Áno, určite. Máme veľa veľmi dobrých príležitostí na expanziu a budeme ich postupne riešiť.

Na záver by som sa vás chcel opýtať, ako si predstavujete skupinu Remus Sebring o 20 či 30 rokov. Kto potom bude riadiť spoločnosť? Ich deti? Bude pre vás ťažké sa pustiť?
Deti sú vo firme už dlho a odvádzajú veľmi dobrú prácu. Nečakal som, že to bude také hladké. S manželom to odovzdávame kus po kuse a keď príde čas, pôjdeme do dôchodku. Ale nie je v tom žiadna melanchólia; skôr dominuje veľká radosť, že sa deťom tak darí. Pravdepodobne to funguje tak dobre, pretože na jednej strane má každý svoju vlastnú oblasť zodpovednosti a neexistujú žiadne prekrývania a na druhej strane nie je na nás vyvíjaný žiadny tlak, a preto môže tento proces prebiehať hladko.