Kríza čipov nie je krátkodobá kríza

Kríza čipov nie je krátkodobá kríza

Automobilový priemysel: Automobilový priemysel trpí nedostatkom dodávok. Ako k tomu mohlo prísť?

Sebastian Kummer:Táto kríza má viacero príčin. V prvom rade ide o všeobecný nedostatok čipov, pretože v posledných rokoch sa investovalo príliš málo na to, aby sa udržal krok s rastúcim dopytom v dôsledku rýchlo postupujúcej digitalizácie. To ešte zhoršilo ochorenie Covid-19: na jednej strane došlo k výpadkom výroby a dodávky a na druhej strane bol počas krízy väčší dopyt po elektronických produktoch. Ďalším problémom je, že sme sa príliš spoliehali na výrobu čipov v Ázii. Musíme posilniť výrobu mikročipov v Európe. Investície Infineonu vo Villachu sú jednou z chvályhodných výnimiek. 

Prečo však automobilový priemysel trpí viac ako iné odvetvia?

Na jednej strane je to preto, že výrobcovia áut venovali obstarávaniu mikročipov príliš málo pozornosti. Niektoré z nich boli zakúpené nepriamo cez sprostredkovateľov. Najväčšia chyba však spočíva v nesprávnom odhade dopadu krízy Covid-19. Automobilový priemysel predpokladá prudký pokles dopytu a zrušil objednávky na počítačové čipy. Výrobcovia čipov sa príslušne reorganizovali a sprístupnili tieto kapacity elektronickému priemyslu. Okrem toho mnohí výrobcovia automobilov podcenili dôsledky silného posunu dopytu smerom k elektrickým vozidlám. Tie vyžadujú podstatne viac čipov. Zmes oboch faktorov bola teraz poslednou kvapkou. 

Ako dlho bude podľa vás táto situácia trvať? Viacerí odborníci už na toto leto predpovedali relax...

Už začiatkom roka som v rozhovoroch upozorňoval, že čipová kríza nie je krátkodobá, ale strednodobá až dlhodobá. Vytvorenie nových závodov na výrobu čipov si vyžaduje veľmi vysoké investičné sumy a dodaciu lehotu najmenej tri, skôr päť rokov. Keďže továrne na výrobu čipov vyrábajú 365 dní / 24 hodín, nie je možné dosiahnuť krátkodobé zvýšenie objemu výroby. Navyše, niektorí konzultanti skutočne urobili úplne nepravdivé vyhlásenia. Keď som sa pýtal, že európska politika by mala viac podporovať výrobu mikročipov v Európe, Ekonomický inštitút IHS odpovedal, že to považujú za úplne zbytočné. Dodnes nevidím žiadnu skutočnú zmenu v myslení. 

Aké sú ponaučenia z biedy? Je logistika just-in-time minulosťou a mali by sa vytvárať zásoby?

Samozrejme, logistika just-in-time bola na niektorých miestach prehnaná, ale problém s čipmi nie je problémom just-in-time, ale problémom nesprávneho výpočtu odvetvia. Ak by boli zásoby o mesiac viac, na celkovej situácii by to malo malý vplyv. Napriek tomu musíme prehodnotiť úrovne zásob a tiež zabezpečiť lepšiu kontrolu dodávateľských reťazcov prostredníctvom regionálneho alebo aspoň európskeho dodania. 

Jedna výhoda čipovej mizérie: Kontraproduktívne veci ako nadprodukcia a bitky o zľavy boli ukončené, takže za auto sa dá opäť zarobiť viac. Poučili ste sa zo situácie? 

V skutočnosti sa veľa spoločností učí, že môžete zarobiť viac peňazí, ak sa budete správať inak. Kontajnerová doprava je v súčasnosti ziskovejšia ako digitálni giganti. Aj keď, ako všetci vieme, nádej umiera posledná, verím, že spoločnosti sa z tejto krízy poučia a že je lepšie fungovať udržateľne za rozumné ceny, ako za každú cenu získavať podiel na trhu. 

Počas prvého uzamknutia ste boli niekoľko týždňov uväznení sami na plachetnici v Stredozemnom mori a teraz ste o tom napísali knihu. Aké boli najväčšie lekcie z tohto nedobrovoľného sebaexperimentu?

Moja stratégia krízového manažmentu – s trpezlivosťou a humorom – sa mimoriadne potvrdila. Našťastie som tiež veľkým zástancom školy jasného myslenia. Sami na mori musíte analyzovať veci triezvo a sotva niekto na svete bol tak bezpečný pred vírusmi Covid-19 ako po 67 dňoch osamote na mori alebo skrytý v zátokách bez toho, aby vystúpil na breh. Absurdnosť zákazov vstupu voči mne sa dá pochopiť aj pri dobrom všeobecnom vzdelaní, napr. B. s prihliadnutím na existencializmus Camusa či absurdné divadlo, možno lepšie tolerovať. Samozrejme, pre manažment je vždy dôležité – no najmä v čase krízy – nenechať sa nakaziť všeobecnou panikou, ale radšej triezvo analyzovať dopady pandémie na biznis. Je veľmi dôležité myslieť v scenároch a zachovať možnosti konania. „Bezpečnosť na prvom mieste“ sa týka lodnej dopravy a myslím si, že by sa to malo týkať aj spoločností v kríze. 

Posledná otázka: Na akom aute jazdíte súkromne?

Auto nemám už sedem rokov, ale na želanie manželky som v marci kúpil jazdený VW Passat 1,6 l Blue Motion a veľmi ma zaujala jeho nízka spotreba nafty. Som tiež pevne presvedčený, že je to prinajmenšom také udržateľné ako moderné elektrické vozidlá. 

Tip na knihu:

Jens Brambusch a Sebastian Kummer: So smútkom bez starostí. Keď príde Corona, posádka odíde. Všetky hranice sú zatvorené. Začína sa odysea. Nezávisle publikované.