Úsilie je stále väčšie a väčšie

Úsilie je stále väčšie a väčšie

Automobilový priemysel: Gratulujeme k vašej novej pozícii vo federálnom cechu. Aké sú najväčšie staveniská vo vašom okolí?

Manfred Kubík:Okrem témy, ktorá momentálne všetko zatieňuje, slávneho C-čka, je určite obrovským problémom nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Teraz si ako známy cynik môžeš povedať, že sa to vyrieši samo, lebo pár ľudí sa aj tak zatvorí. Ako nedávno Toyota Frey. Niektorí dobrí ľudia sa zrazu stali slobodnými, aj keď niektorí z nich boli viazaní na značku.

Očakávate teda ďalšie zatváranie firiem či dokonca bankroty?

Toto je varenie kávy, ale treba sa toho báť. Ide aj o predčasný dôchodok. Že jeden alebo druhý povie: „Už si to nebudem robiť“ a zatvorí sa teraz namiesto o dva roky. Niektoré však budú nútené aj zavrieť. V sektore opráv to nebude až také zlé, myslím, že sa to dotkne skôr menších predajcov. Zatiaľ sotva niečo zarobili, pretože marže z predaja nových áut sú extrémne nízke. A teraz je tu Covid a zmenšujúci sa trh nových áut. Obchod s automobilmi má teda dvojitý problém. 

Teoreticky to ovplyvňuje aj workshopy, však?

Takže teória: Ak sa dnes predá menej áut, o tri roky ich bude v dielňach menej – ja to tak nevidím. Nemáme trh s dopytom, máme trh s náhradami. Ak si nekúpite nové auto, budete len jazdiť na ojazdenom aute. Alebo jeho staré auto, potom sa vráti do dielne. Samozrejme dôjde k určitému zlomu. Ak existuje domácnosť, v ktorej jedna osoba pracuje na skrátený úväzok a druhá už nemá prácu vôbec, potom môže ísť auto ako prvé. Auto už nie je taká posvätná krava ako kedysi pred 20 rokmi v Rakúsku. 

Späť k nedostatku zručností...

Áno, určite je nedostatok potomkov. Tu si musíte vyzdvihnúť svojich rodičov a starých rodičov. Na svoje deti musia pôsobiť tým smerom, že sa chcú vyučiť remeslu. Štatút remeselníka treba pozdvihnúť. Prepracovali sme magisterskú skúšku - momentálne sa hodnotí - a musím povedať, že v dnešnej dobe je naozaj veľmi komplexná, s rôznymi modulmi a zvyšujúcimi sa požiadavkami. Ľudia sú vyzývaní, aby držali titul majstra, pretože to posilňuje postavenie remesla. Možno je súčasná kríza dokonca istou výhodou pre odbory, pretože mnohí si uvedomujú, že remeselníkov predsa len potrebujú. A môže byť aj otvorený. 

Asistenčné systémy riadenia majú trvalý negatívny vplyv na podnikanie. Ako to riešite?

Tak tým si nie som taký istý. Môžem hovoriť len za metropolitnú oblasť. Bolo to takto: Keď prišli na trh systémy Parktronic, bál som sa, že to bude pre nás zlé, pretože už nebudeme potrebovať veľa nárazníkov. Potom sa však ukázalo, že zvýšená bezpečnosť sa zrejme pretavila do ochoty riskovať. Ale samozrejme, rôzne moderné systémy s varovaním pred vybočením z jazdného pruhu pomôžu predchádzať nehodám. V meste však takmer žiadne také nemáme. Nejde ani tak o to, že by som sa bál, že biznis upadne, ale skôr o to, že si uvedomujem, že je to výzva. Že my ako remeselníci musíme tieto systémy opraviť a priviesť ich späť k životu po tom, čo sme ich predtým rozšírili. Ako nezávislá dielňa tiež musíte ovládať všetky systémy – to bude obrovská výzva, no zároveň to robí biznis zaujímavým. 

Nebudú už v budúcnosti existovať klasické skrutkovače, pretože digitalizácia si vyžaduje iné zručnosti?

Verím obom a. Stále potrebujeme človeka, ktorého práca, otvorene povedané, končí odstránením nárazníka. Ale samozrejme potrebujeme aj elektronické a technické znalosti. Pretože v momente, keď odstránime vonkajšie zrkadlo a potom zapneme zapaľovanie, auto už nastavilo poruchu. Potom musíte autu ukázať, že pri zamknutí automaticky zatvorí zrkadlá. Obrovská téma sú čelné sklá a dodnes nechápem, prečo sa z toho stala voľná živnosť. To je šialené! Na čelnom skle je veľa senzorov pre autonómnu jazdu. Ak sa používa nesprávne, môže to byť nebezpečné. Potrebujeme o tom hlboké znalosti, inak môže dôjsť k nehodám. Toto je obrovský problém, ktorý máme ako výrobcovia autobusov. Aj workshopom musíme povedať, aké je to dôležité. 

Sú tu ešte deficity?

Vždy ho treba kalibrovať, ale obávam sa, že v praxi to tak vždy nie je. Podľa hesla: Ak sa na palubnej doske nič nezobrazuje, tak je to v poriadku. Ani to však nie je také jednoduché. S niektorými značkami, ako napríklad Volvo, musíte jazdiť dve hodiny, kým sa kalibrácia nedokončí. Kto to robí a ako to účtujete? Úsilie je stále väčšie a väčšie. 

Malo by zmysel veci prehodnotiť – preč od všetkých robiť všetko a smerom k väčšej spolupráci medzi rôznymi špecialistami? Alebo dokonca, že toto vybavenie kupuje a prenajíma cech?

O takomto systéme prenájmu kalibračných zariadení som uvažoval už dlho. Niekto sa v tom ale musí vyznať a potrebujete rovné plochy, v hale nemôžu byť žiadne železné trámy a podobne. Obávam sa teda, že to zlyhá kvôli zložitosti systémov. Teoreticky by stačilo, keby sme mali dielňu, kde by sme tieto prístroje mali a aj niekoho, kto vedel, čo robí. A potom tam môžete ísť kalibrovať. Jediný problém je: Vo Viedni by to možno bolo možné, ale ako to robíte napríklad v Dolnom Rakúsku? Ak má niekto ísť autom z Gmündu alebo Brucku do St. Pöltenu, trvá to hodinu alebo hodinu a pol. Ale tiež zásadne verím, že v budúcnosti nie každý všetko zvládne a ani nebude musieť všetko zvládať. Len treba vedieť, na koho sa obrátiť. Často je lepšie využiť kolegu. Ale aj tam Viedenčania ľahko rozprávajú; v najvzdialenejšom údolí Tirolska vyzerá svet inak.