Krajina s olovenými nohami alebo pápežskejšia ako pápež?

Krajina s olovenými nohami alebo pápežskejšia ako pápež?

V dodržiavaní pravidiel cestnej premávky má podľa vlastných vyjadrení čistý štít len ​​6 percent opýtaných. Mimochodom, ženy (7 percent) nie sú v tejto veci zvlášť horšie ako muži (5 percent). Na rozdiel od nemeckých susedov nie je v Rakúsku odporúčaná rýchlosť príliš bežná – niekto by si mohol myslieť. Aktuálny prieskum AutoScout však ukazuje, že ľudia v tejto krajine nie sú vždy takí, čo sa týka rýchlostného limitu. 63 percent Rakúšanov prekročilo povolenú rýchlosť aspoň raz na diaľniciach a 61 percent na vidieckych cestách. A zónu 30 nebrala vážne aspoň raz viac ako polovica opýtaných (57 percent). Ale ruku na srdce: Kde nie je žalobca, nie je ani sudca, však?

Niečo, čo viac ako každý druhý vodič niekedy ignoruje: použitie smerovky pred odbočením. Čo sa nachádza až príliš často pri volante: mobilný telefón. 43 percent stále tvrdí, že počas jazdy bez slúchadiel alebo hands-free aspoň raz telefonovali alebo dokonca napísali textovú správu. 

Každý, kto má len niečo narýchlo urobiť, zvykne spáchať aj jeden-dva dopravné priestupky. Od vydania parkovacieho lístka z tohto dôvodu už upustilo 39 percent opýtaných. Piaty už zaparkoval svoje auto na príjazdovej ceste s myšlienkou, že sa hneď vráti. A celých 12 percent si už osvojilo postup, ktorý je bežnejší na juhu a jednoducho nechali svoje vozidlo v druhom jazdnom pruhu so zapnutými výstražnými svetlami. „Prosím, počkajte“ sa niekedy hovorí pre jedného alebo dvoch chodcov. Pretože 27 percent opýtaných nepustí chodcov cez ulicu, keď je málo času.  

Nerešpektovanie pravidiel o práve prednostnej jazdy môže byť oveľa nebezpečnejšie ako krátke použitie príjazdovej cesty ako parkovacieho miesta. Napriek tomu štvrtina opýtaných uviedla, že už prešla na červenú alebo ignorovala pravidlá prednosti na neregulovaných križovatkách. A niektorí ľudia absolvovali aj krátku „jazdu duchov“ – cúvali oproti jednosmernej ceste, aby získali veľmi vyhľadávané parkovacie miesto. 

Najprv si možno pomyslíte: Rakúsko je krajina s olovenými nohami. Ale ak budeme úprimní: sem-tam trocha neúcty – bez ubližovania druhým – naozaj nestojí za zmienku, však?