Batériové články: Rastúci trh na dosah ruky

Batériové články: Rastúci trh na dosah ruky

Automobilový priemysel, podobne ako mnohé iné odvetvia, zažíva počas koronakrízy ťažké časy. Presne v tomto období však jedna oblasť zažíva skutočný boom. Hovoríme o elektromobilite. V dôsledku klimatických zmien a niekedy aj prísnych politických požiadaviek na zníženie emisií CO2 chce byť stále viac výrobcov v popredí e-mobility. 

Srdcom moderných elektromobilov je batéria. Potrebné vysokonapäťové batérie sú zvyčajne založené na lítium-iónových článkoch. Tvoria približne 40 percent pridanej hodnoty moderného elektromobilu. Otvára sa tu obrovský rastúci trh – taký, na ktorom ázijské korporácie doteraz predbiehali Európanov. V roku 2019 podľa analýzy trhu približne 90 percent výrobnej kapacity tvorili výrobcovia z Ďalekého východu, predovšetkým čínske spoločnosti ako CATL alebo BYD, po nich nasledovali LG alebo Samsung v Južnej Kórei a japonská skupina Panasonic. To by sa malo v budúcnosti zmeniť. 

Rýchly rast

Wolfgang Bernhart, partner spoločnosti Roland Berger v Stuttgarte, roky pozoroval vývoj. V súčasnosti odhaduje globálnu kapacitu článkov vyrábaných ročne na približne 300 gigawatthodín (GWh). Odhaduje, že do roku 2030 sa to zvýši na 2 300 až 2 500 gigawatthodín, teda zhruba osemnásobne. Z dnešného pohľadu je požiadavka na kapacitu minimálne 2 000 GWh. 

150 miliárd dolárov

Podľa Bernharta na to bude treba investovať okolo 150 miliárd amerických dolárov. Európa si zabezpečí zdravý kúsok koláča. Jednotliví hráči tu práve začali produkovať; Bernhart odhaduje súčasnú výrobnú kapacitu na približne 30 gigawatthodín, teda len desať percent zo spomínaných 300 GWh vyrobených na celom svete. Donedávna ich bolo oveľa menej. 

Už avizovaná výrobná kapacita EÚ na rok 2030 je však pôsobivých 600 GWh (podľa Bernharta to stačí na približne desať miliónov vozidiel). To by predstavovalo približne štvrtinu globálneho trhu, čím by sa Európa stala druhým najväčším výrobným miestom na svete. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Rolanda Bergera. „Do Európy prichádzajú noví hráči, v neposlednom rade preto, že sú tu atraktívne dotácie,“ hovorí Bernhart v rozhovore pre automobilový priemysel. Existuje tiež trend smerom k regionalizácii a tvorbe miestnych hodnôt. „Európa bude najsilnejšie rastúcim trhom pre výrobu batériových článkov,“ zdôrazňuje odborník. 

Tisíce nových pracovných miest

Európska komisia chce podporiť výskum a vývoj európskych batériových článkov sumou 3,2 miliardy eur. Nechcete byť závislí len na dodávkach z Ázie; automobilky sa môžu od konkurencie odlíšiť aj kvalitou zásobníkov energie. Nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier minulý rok oznámil: "V oblasti výroby batériových článkov sa v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov v Nemecku vytvoria tisíce nových pracovných miest. Do konca desaťročia ich budú desaťtisíce. Musíme sa stať lídrami v tejto oblasti." 

Švédska spoločnosť Northvolt, ktorá tiež prevádzkuje spoločný podnik s VW, v súčasnosti rozširuje svoj poľský závod v Gdansku na najväčšiu európsku továreň na riešenia skladovania energie. K európskym financiám sa samozrejme chcú dostať aj investori zo zámoria, ako sú čínske spoločnosti alebo Tesla. 

A samotné zriaďovanie a rozširovanie výrobných zariadení nestačí, ako zdôrazňuje expert Roland Berger Bernhart: „Bude výzvou zabezpečiť celý dodávateľský reťazec vrátane vybudovania predbežných kapacít a požadovaných surovín.“ Výzvou je aj hľadanie kvalifikovaných inžinierov. „Sú jeden od druhého pytliačení,“ hovorí Bernhart. Samotná zostava buniek je vysoko automatizovaná, ale niekto musí nakoniec spustiť rastliny. A potom musí byť správna kvalita a samozrejme aj náklady. Tá by klesala s počtom jednotiek, ale aj prechodom na výrazne väčšie bunky. Väčšie články a ich priama integrácia do batériového bloku („technológia cell-to-pack“) alebo šasi („technológia cell-to-chassis“) nielenže znižujú náklady, ale aj ďalej zvyšujú energiu, ktorú je možné uložiť v priestore. 

80 percent za desať minút

V druhom prípade nie sú potrebné len veľké sady batérií, ale aj jednotlivé moduly, v ktorých boli články batérií predtým kombinované. Odpadli by objemné a ťažké kryty v spodnej časti karosérie. To isté platí pre nový vývoj v chémii článkov, kde sa používajú materiály bohaté na nikel alebo fosforečnan lítno-železitý. A od roku 2025 pevné elektrolyty nahradia tekuté materiály. Všetky tieto zmeny znamenajú, že batérie sa ďalej optimalizujú. 

Bernhart očakáva, že do roku 2030 bude štandardom dojazd viac ako 500 kilometrov. Viac by bolo možné, ale nie ekonomicky, pretože by to bolo drahšie a ťažšie a vo všeobecnosti by to nebolo potrebné. Nebudú chýbať ani rýchlonabíjacie systémy, ktoré dokážu dosiahnuť 80 percent kapacity za menej ako desať minút, hovorí odborník. A nabíjacie cykly by potom výrazne prekročili životnosť vozidiel.